O štyroch ráno privezú strašne ožratého kapitána domov. Je tak opitý, že je úplne mimo, nič nevníma a nič si nepamätá.

Na obed sa kapitán zobudí v posteli s voňavými obliečkami, všade vyluxované, pri posteli má tácku s bohatými raňajkami a lístok: “Ľúbim ťa zlatko.” Kapitánovi to nejde do hlavy a volá šoférovi, že čo sa dialo v noci.

“No, šéfe, odviezol som vás domov. Tam už vás čakala snúbenica. Vyvracali ste sa do nejakých topánok, povracali ste si aj oblek, a ešte ste rozbili zrkadlo v predsieni. Pomohol som vás odniesť do postele a keď vás snúbenica začala znechutene vyzliekať, vy ste povedali – čo si to dovoľujete, vážená, ja som šťastne zasnúbený muž z tradičnej rodiny a zajtra sa idem pokloniť panenke Márii Fátimskej!”